O blogoch, komunite, virtuálnych priateľoch a čase

Autor: Viliam Náčiniak | 20.3.2016 o 21:01 | (upravené 20.3.2016 o 21:37) Karma článku: 2,20 | Prečítané:  271x

Tento text nie je o politike. Neveríte? Úplne vážne. A keď už nie o politike, tak o čom inom môže niekto v tieto vášňami zmietané dni na blogu písať? Nuž..  o samotných blogoch a ich minulosti.

Z času na čas sa mi stane veľmi nečakaná vec. Začnem spomínať. Že nejde o nič zvláštne? To iste nie, ale v tej chvíli to človekom celkom slušne zamáva. Takto si jeden večer sedím pri počítači a len tak z pasie zálohujem dáta. Určite to poznáte. Zálohy sa rokmi hromadia a keďže sa vám to nechce triediť, vznikajú zálohy záloh, v ktorých sú ďalšie a ďalšie zálohy.. Pokiaľ to nepoznáte, bude to pravdepodobne nejaká moja úchylka (to si už ale doriešim sám na terapii). Každopádne, pri zálohovaní zálohy natrafím na meno, ktoré spustí doslova lavínu spomienok. Miranda.

Nie, nie je to moja stará láska, ale alternatívny ICQ klient z dôb dávno minulých. A čože je to ICQ? –pýta sa prekvapene čerstvý dvadsiatnik s mobilom v ruke a v duchu pridáva emoji vyjadrujúce extrémne prekvapenie. Pokiaľ to náhodou neviete, ide o prapredka moderných webových chatov, ktorý bol u nás na výslní od konca deväťdesiatych rokov a na dôchodok sa pobral po masovom exoduse ľudí na Facebook  (cca 2008). Som si istý, že má dodnes niekoľko hardcore priaznivcov, ale pre väčšinu ľudí je to už iba spomienka na blikajúcu obálku a ten extrémne otravný zvuk prichádzajúcej správy.

S váhaním klikám na exe súbor. Na moje veľké prekvapenie vyskočí okno so zoznamom kontaktov a medzi desiatkami neznámych mien je blikajúca obálka. Nejaký nešťastník mi v roku 2007 poslal správu a ja si ju prečítam po deviatich rokoch. O koho sakra ide? Meno mi nič nehovorí, no po chvíli sa mi konečne v hlave rozsvieti žiarovka. Bola to „kolegyňa“ zo SME blogu! Odpoveď je zbytočná, keďže všetky kontakty sú už „vyšednuté“ a celý contact list tak pôsobí trochu bezútešné. Prezývku poznám, ale meno si už priradiť neviem. Škoda. Pozerám ďalšie kontakty a v hlave sa mi vynárajú spomienky na ľudí, ktorých som v živote nevidel a napriek tomu boli pred dekádou mojimi virtuálnymi priateľmi. Nepamätám si ich mená, ale stále mi v hlave zostali útržky článkov, ktoré v minulosti napísali. Zvláštny pocit.

Bolo to v časoch, keď blogy zažívali na internete boom a Slovensko sa tejto módnej vlne nevyhlo. Všetci mali zrazu obrovskú potrebu odovzdávať svoje myšlienky a na veľké prekvapenie sa našlo ešte viac ľudí, ktorí mali potrebu tie veci čítať.  Ja som bol jedným z nich. Čerstvý študák, ktorý si chce vyskúšať niečo nové a zaplniť si tak trochu voľný čas. A tak som v roku 2005 začal naše „internety“ obšťastňovať mojimi duchaplnými príspevkami. Po chvíli som prišiel na to, že najzaujímavejšou časťou celého toho cirkusu bola komunita blogerov a čitateľov, ktorá spontánne vznikla ako prirodzená potreba združovať sa s okruhom podobne zameraných ľudí. Zaujal Vás niekoho text? Napísali ste mu správu a pokiaľ sa diskusia rozbehla, vymenili ste si ICQ čísla a nasledovali hodiny trvajúce debaty. Kam sa na to hrabali vtedajšie zoznamky! Poniektorí akčnejší členovia sa aj stretávali, ale to už by vedeli spomínať iní.

Väčšina takýchto virtuálnych kamarátstiev postupne zanikla, no dodnes sa nájde pár ľudí (vlastne presne dvaja), s ktorými udržujem relatívne živý kontakt. A za to som veľmi vďačný. Aké sú vaše spomienky? Napíšte do komentárov. Ak to teda ešte stále niekto číta a nepísal som celý text iba sám pre seba. No a keby niečo, tak: 303143484 :) 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre deti milionárov: Neukazujú len svoje bohatstvo, ale to, ako žijú

Používať ju môže iba ten, čo má na tisíceurové mesačné členské, pozerať sa ale môže každý, hovorí JURAJ IVAN.

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké zásadné chyby robíme pri zariaďovaní obývačky?

SVET

Zomrel český hudobník Radim Hladík, založil skupinu Blue Effect

Postupne sa prepracoval k vlastnej tvorbe.


Už ste čítali?